Bez kráľovstiev, bez začiatkov, bez koncov, bez siedmich hôr, piesok sa neleje a voda sa nesype. Šijeme si príbehy horúcou ihlou. Píšeme ich vypísaným perom. Na riadky, ktorým vybledli linajky.
Príbehy stratili svoju cenu. To, čo je na papieri, už nie je večné. Papier znesie všetko, ako sa dnes hovorí. Kam sa ale podeli všetky dobré konce, svadby a kráľovstvá do daru?
Zamenili sme rozprávkové príbehy za skutočný svet. Za svet bez fantázie. Za svet, kde sa počítajú €, $, % a úroky. Ale čo je to za svet, kde trojhlavých drakov niet? Čo je to za svet, kde švárna deva nestretne svojho princa?
Žili šťastne až kým sa nerozišli. Pretože nie je čas, strácať čas. Všetci sa náhlime rýchlo dopredu, aby nás nikto nepredbehol. Utekáme, skáčeme si po hlavách, nepozeráme sa za seba, nevidíme tú spúšť. Bežíme, lebo aj ostatní bežia.
To, že na konci dúhy ukrýva leprechaun svoj kotlík so zlatom nikoho nenapadne. V oblakoch sa skrývajú huňaté ovečky a iné tvory? Treba si zobrať dáždnik, bude pršať.
Zničili sme príbehy. Vymenili sme ich za plytké story. Dám kráľovstvo za príbeh, ktorý vráti fantáziu naspäť!