Stovežatá krásavica, matka všetkých miest zahalená v rúšku tajomstva. Milujem tvoje tajné uličky a zákutia, tvoje nežné bozky na moje líca. Milujem, keď ticho padá sneh na tisíce tvojich striech. Ticho si tancuje v povetrí, nežne sa preplieta cez nespočet uponáhľaných nespontánnych hláv.
Praha! Ty si milenka nocí, skorých rán i neskorých odpoludní. Skrývaš všetky prapodivné tajomstvá. Si svedkyňou dôverných rozhovorov a prepracovaných kumštov. Tvojimi ulicami kráčali králi i zloduchovia. Dnes sa po nich zasnene túlam ja.
Si nádherná, unikátna, jedinečná. Si milenka, o ktorej každý muž len sníva. Si spoločníčka bezsenných nocí, psychoterapeutka utrápených, vyslyšíš každú modlitbu. Si tu stále vo dne v noci každému na pomoci. Sí príjemná, tvoj dotyk lieči, si balzam na dušu, potecha pre oko.
Si svätyňa, v ktorej hľadám úkryt pred neprávosťami sveta. Si môj tichý spoločník, moja šedá eminencia. Si moja ranná dávka kofeínu, môj zdroj elánu. Si verná priateľka vždy pripravená na čaj o piatej a cheesecake. Keď je treba tak i na vodku o polnoci. Si môj radca, moje svedomie, ktoré pri mne stále bdie. Si moja a ja som len a len tvoja.