…už skoro mesiac. Takmer všade, kam sa pozriem, je zastavana plocha. A keď náhodou niekde zazriem zeleň, obďaleč sa týči komín alebo podobná monštruózna vec. To sa ozval ten pesimista, čo sa do mňa nedávno nasťahoval.
Inak bývam v tom najkrajšom možnom mieste v strednej Európe. Aspoň to si namýšľam. Je tu všetko od kultúrno-spoločenského vyžitia až po krásne miesta plné zelene. Je tu strašne veľa pamiatok a veľa veeeeľa turistov. Ale tak kto si môže povedať, že sa ide z nudy prejsť na Karlov most, že?
Je to tak, bývam v Prahe. Už druhý rok. Totiž študujem tu. Veď prečo aj nie. Keby sa ma niekto pýtal prečo, tak odpoveď nepoznám. Neviem ako som sa sem dostala, neviem kde sa vzal ten impuls, to odhodlanie. Som tu a niekedy sa cítim strašne opustená. Nemám tu moje najsamplepšie kamošky pod šírim nebom, ktorým stačí len jeden pohľad na mňa a hneď vedia, odkiaľ vietor fúka. Nemám tu ani chlapa, lebo niečo proste nevydalo. A niekedy je to práve ten hnusný pesimista – volajme ho Zavulon – ktorý sa mi snaží vtĺcť do hlavy, že všetko je v prdeli, že nemám dôvod ráno vstať z postele, že nemám dôvod dokopať sa do školy, že nemám dôvod chodiť na nákup, že proste nemám dôvod. Zavulon je proste sviňa. Vie poriadne namotávať, a keď mu raz skočím na lep, tak to je depka ako vyšitá. A vtedy sa tu cítim ako v betónovej džungli.
Našťastie sú dni, kedy je svet gombička, kedy svieti slniečko, trávička je zelená a nebíčko modré. Vtedy sa dostáva k slovu šikanovaný optimista Anton. Vtedy sú aj húfy turistov dobré, zababušení cudzokrajní turisti sú k smiechu, nevadia narážky Nemcov, ktorí si myslia, že pojedli všetku múdrosť a krásu sveta. Vtedy je proste svet gombička. Ešte aj Orloj vyzerá normálne. 🙂
Svojím spôsobom je každé mesto betónovou džunglou. Dokonca aj v mojej rodnej vieske je to tak. Teraz sa konečne po rokoch odhodlali oživiť centrum a minúť čo-to z europokladnice. Samozrejme, vznikne nový komplex budov, s vysokým nájmom a malou návštevnosťou. Ale tak hlavne, že si primátor môže dovoliť vlastniť 2 skromnejšie domčeky na Floride…
V kľude by sa dalo povedať, že raz bude celý svet pokrytý betónom. To však samozrejme nie je pravda, lebo keď si raz zrušíme pľúca sveta tak potom to už bude trošku ťažšie žiť tu. No uvidíme ako sa bude vyvíjať situácia po 2012. =))